Myslim, že každy si aspoň raz túto otázku položí - ak samozrejme nie je tupec, alebo sa nehrá na pána dokonalého...
Niektorí si túto otázku položia viac-krát, dokonca sú takí, čo sa pýtajú veľmi často...
Neviem presne popísať, ako často sa pýtam ja, ale určite som v skupine "veľmi často".... Vravím si: "Komplikuješ si život s takýmito blbosťami, načo sa zbytočne pýtať, načo (zatiaľ) nie je odpoveď a pod. "
Lenže ja chcem vedieť odpveď. Vždy som si život komplikovala otázkou: Prečo? Niekedy sa mi moja existencia zdá strašne zbytočná a beznádejná, potom ma napadnú slová chytrých: "Ak si pomohla len jednému človeku, tvoj život nebol zbytočný". Jasné. Nebol. No ale čo teraz?
Niekedy sa mi ráno ani nechce vstať z postele, niekedy sa nechcem zobudiť. Nechce sa mi isť do práce, nechce sa mi nič. Nemám dôvod pokračovať...
Verím v osud... čo to znamená? Že verím vo všetko, čo sa stane a že sa to vždy stane v pravý čas a všetko má svoje miesto... Niekedy si protirečím, ale chcem veriť správnej veci. Ja viem, čo je správne, len moj rozum, moje EGO ma stale mätie a stále oblbuje a pokúša. Snažím sa bojovať, no nedokážem to stále len vyhrávať. Občas prehrám a som zase dole. Zase sa musím štverať na okraj priepasti a obzerať sa, kam isť... ako ďalej... Potom je zase chvíľu kľud, idem konečne ďalej a zrazu, v nečakanú chvíľu zase sľapnem do neznáma, padám, až celkom dole, do tmy a naslepo tápam, snažím sa nájsť oporný bod, zachytiť sa pevnej skaly, zase sa štverám hore...
Verím, že budem mať silu to nikdy nevzdať a vždy vyliezť zase hore, až kým nepríde aj môj čas isť DOMOV...snáď...
Komentáre
2 autor
to:lukasko
2 rybicka
vajce alebo sliepka
...keby
rybička, zdá sa mi, že si veľmi presne popísala to...
viem, že pády až celkom dole, do tmy, bolia, a to štveranie sa hore je po takom páde niekedy jediná nádej a útecha, a jediná opoveď na otázku PREČO.
nie je to celkom tak
rybička, aj tí, ktorí majú vo veciach 'jasno'...
možno áno, ale...
Odpoveďou nám predsa nemôže byť len takáto suchá veta: "Každý to raz zažil". Odpoveďou môže byť napr., že mám zlý postoj k hodnotám, ku zmyslu života, zlý uhol pohľadu, že mám isť na psychiatriu, či do Austrálie :) alebo niečo podobné.
Hlavne dostať odpoveď na otázku, čo mám robiť, ako mám vydržať čakanie a tak. Nechcem sa len tak s niečim zmieriť, lebo to "tak proste je". Ak by som sa s tým zmierila, už nikdy by som sa nepýtala "PREČO". A ako by svet potom vyzeral, keby sme sa nepýtali, prečo?
Prečo?